Žiarliva priatelka

Som s priateľkou 9 rokov, 5 mesiacov a 14 dní, takéto štandardné chodenie sme trochu preskočili a vzhľadom na to že cca 2-3 týždne po tom čo sme spolu začali tak ju matka vyhodila z domu a ja si ju nasťahoval k nám vtedy som býval ešte u rodičov. Nemala moc skôr žiadnych kamarátov a kamarátky a ja som sa snažil ju začleniť medzi tie svoje a všetci ju prijali ale potom to začalo bola naozaj prehnane žarlivá a závislá na mne. Neodpísal som ju napríklad minútu keď som bol s kamarátmi po dlhom čase na pivku že som tam určite s niekým iným. A napospol nie že by mi ona zakázala mať kamarátov/kamarátky ale cez všetky tie scény som bol zmanipulovaný aby som si ich zakázal sám a ja ich teda odstrihol zo svojho života…

postupom času začala žiarlivosť opadať alebo sa lepšiť aspoň to tak vyzeralo, ale najskôr som sa mýlil. Nikdy som svoju priateľku nepodviedol a nikdy by som to neurobil, to by som sa radšej rozišiel, než takúto zradu. A ide o to že s tým že sme spolu 24/7 tak je to ako ponorka a doma si pomaly nemáme ani čo povedať. Mám kamarátku a poznáme ju obaja osobne a keď je jednoducho čas alebo nuda tak si píšeme napríklad o práci alebo tak o živote, s kamarátkou si rozumiem asi tak ako by to bola moja sestra a viem že si môžeme veriť a že sme tu jeden pre druhého keby sa niečo stalo, ako podpora čo snáď nie je zlé.

Skoro by som zabudol, že keď si píšeme, tak naozaj nič zlé alebo niečo čo by malo priateľku vadiť. Koniec koncov na začiatku vzťahu som prišiel o všetko súkromie a ku všetkému má prístup, aj keď sa mi to veľmi nepáči. A teraz k tomu čo sa stalo. Bol som včera s kamarátkou vonku, boli sme sa prejsť so psami a pokecať o živote a ja sa zveril aj s tým čo ma trápi… potom sme si dali jedlo a potom som išiel domov. Keď som priateľku hovoril čo som robil a kde som bol tak to začalo.. začala konfrontovať kamarátku ako jej blahoželá že som len jej, ma skoro vyskočila z idúceho auta, a to len preto že sme išli na jedlo k nám do mesta a nezostali vo meste od kamarátky.